This website does readability filtering of other pages. All styles, scripts, forms and ads are stripped. If you want your website excluded or have other feedback, use this form.

HOMEOPATIA – Liek alebo jed?

success fail Feb JUN Mar 19 2009 2010 2016 8 captures 08 Apr 2008 - 07 Mar 2016 About this capture COLLECTED BY Organization: Alexa Crawls Starting in 1996, Alexa Internet has been donating their crawl data to the Internet Archive. Flowing in every day, these data are added to the Wayback Machine after an embargo period. Collection: alexa_web_2010 this data is currently not publicly accessible. TIMESTAMPS


HOMEOPATIA – Liek alebo jed? 2/4
Pavol Hucík
Bystrany, február 2008

Liečenie prírodnými látkami v minimálnych koncentráciách

Podľa tohto princípu sú homeopatické substancie účinné v takom riedení, že už nemožno žiaden farmakodynamický efekt ani predpokladať ani dokázať. Podľa homeopatie čím viac sa substancia riedi, tým získava väčší účinok a to úplne iný, ako má táto látka pri vysokej koncentrácii. To však protirečí všetkým doteraz platným a vedecky preskúmaným mechanizmom pôsobenia chemických látok.31
Homeopatické lieky sa pripravujú tak, že základná tinktúra, čiže alkoholový extrakt z liečivej substancie sa opakovane riedi vodou alebo neutrálnym práškom v pomere 1:10 (decimálne riedenie označované D, napr. D 20), 1:100 (centezimálne riedenie označované C). Číslo za značkou decimálneho alebo centezimálneho riedenia určuje koľkokrát sa roztok opakovane riedil.
„Riedenie D6 získame vtedy, keď celú procedúru zopakujeme šesť krát za sebou. Prakticky by sme rovnaké riedenie mohli dosiahnuť hneď na prvý raz, keby sme jednu kvapku roztoku pridali do roztoku rozpúšťadla obsahujúceho 999 999 kvapiek. Lenže podľa homeopatov by efekt nebol rovnaký.“32
Okrem toho sa roztok opakovane, presne určeným spôsobom, pretrepáva, alebo rečou homeopatie „dynamizuje“. Napríklad pri centezimálnom riedení sa roztok pretrepáva 100x. Účelom takéhoto pretrepávania je podľa zástancov homeopatie dodávanie energie do roztoku. Niektorí sú zástancami ručného pretrepávania, aby sa tak lieku odovzdal ľudský biopotenciál. Pri pretrepávaní strojom sa údajne stráca až 53% účinku látky.33 Samozrejme nič také sa vedecky nedokázalo.
Podľa homeopatie riedenie zvyšuje účinnosť (potencia) látky, preto sa tento proces označuje aj ako potencovanie. Hahnemann tvrdil, že sila „ruky, ktorá sa pri trení alebo riedení spotrebuváva, prechádza do lieku a požičiava mu silu, ktorú predtým nemal, že ju teda potencuje, oduševňuje.34 Prípravok sa potom podáva buď ako kvapky, tabletky alebo malé guličky.
Keď vezmeme do úvahy Avogadrovu konštantu (jeden mol akejkoľvek látky obsahuje 6, 038 x 1023 molekúl), potom pri riedení D 21-23 alebo C 10-11 zostane v roztoku z pôvodnej tinktúry priemerne iba jedna molekula. Pri riedení C12 už určite nenájdeme ani jednu molekulu pôvodnej látky. Priznávajú to aj zástancovia homeopatie.35 Keď však zoberieme do úvahy, že už tinktúra na začiatku obsahovala zriedenú účinnú látku v alkohole, potom v jednom grame homeopatického roztoku zostane iba jedna molekula už pri riedení D 18 alebo C 9. Seriózne pokusy napríklad dokázali zistiť prítomnosť rádioaktívneho jódu iba po riedenie D 6.
V tom zmysle sa javí výstižne prirovnanie Von Bayera: „Ak by bol vzduch posledného výdychu Júlia Cézara rozptýlený v celej zemskej atmosfére úplne rovnomerne, potom každým dychom by sme vdýchli jednu molekulu z Cézarových pľúc. A keby sme nabrali z lesnej studničky pol litra vody, bolo by v nej 4,5 x 108 molekúl vody, ktoré prešli Cézarovými ľadvinami.“36
Pri riedení nad D18 jeden gram roztoku nemusí obsahovať ani jedinú molekulu pôvodnej látky. V homeopatii sa však bežne používajú vyššie riedenia, napr. C 30. Niektoré pokusy išli až na úroveň C 2000. Kentská škola priznáva, že bežne používa až stotisícové riedenia označované ako CM.37
Ak teda v mnohých homeopatických prípravkoch nie je ani jedna molekula účinnej látky, čo potom pôsobí? Samuel Hahneman tvrdil, podobne ako šamani, že každá látka má okrem svojej materiálnej substancie, aj účinnú nehmotnú esenciu, ktorá je spútaná hmotou. Čím menej je hmoty, tým viac sa uvoľňuje pôsobenie nehmotnej esencie a tak rastie aj jej liečebný efekt. Podľa tvrdenia firmy Boiron tým stúpa aj trvanie účinnosti homeopatických liekov. Napr. pri riedení C 3 uvádzajú trvanie liečivých účinkov iba niekoľko hodín, pri riedení C 30 niekoľko mesiacov a pri riedení C 300 až niekoľko rokov. Takéto tvrdenia však neboli nikdy dokázané serióznymi laboratórnymi pokusmi.38
Hahnemann v knihe Organon der Heilkunst píše, že pri riedeniach od C30 „...je matéria tak zriedená, že ide o zlomok, ktorý sa dá sotva číselne vyjadriť. Nanajvýš pravdepodobné je to, že látka prostredníctvom takejto dynamizácie sa nakoniec úplne rozplynie na svoje individuálne duchovné bytie.“39
V súčasnosti homeopati už veľmi nehovoria o nehmotnej esencii, skôr dávajú prednosť označeniu ako prenos informácie o vlastnostiach liečiv „vlnením“ alebo pomocou „pamäťovej schopnosti kryštalických mriežok“ z lieku na tekutinu, čiže na vodu. Takéto stopy a pamäť vody sa však nikdy nepotvrdili. Voda sa síce prispôsobuje rozpusteným látkam, ale akonáhle látka úplne zmizne z roztoku, zmenená organizácia vody sa rozpadne za jednu pikosekundu.40 A už vôbec táto teória nevysvetľuje, ako by sa takáto informácia mohla preniesť z vody na suché guličky homeopatických prípravkov.
V niektorých prípadoch, napríklad pri hormónoch, enzýmoch a jedoch (napr. botulotoxín) je účinnosť látky aj pri ich minimálnom množstve. Pri feromónoch u hmyzu by stačila snáď aj jedna molekula, ktorá by ovplyvnila sexuálne správanie sa samčeka, ale tieto látky majú presne stanovené určenie. Na ich zachytenie sú určené špeciálne receptory a mechanizmus ich pôsobenia je z hľadiska vedy jasne vysvetlený. „Pri homeopatických liekoch ide však často o jednoduché nerastné látky alebo organické zlúčeniny, kde taká špicifickosť nie je dokázaná a nedá sa ani predpokladať... Navyše sa v mnohých analogických experimentoch účinnosť minimálnych koncentácií látok nepodarilo dokázať.“41
K homeopatickým prípravkom s vysokým riedením treba dodať, že podľa návodov firiem, ktoré ich vyrábajú, sú údajne vysoko citlivé, a preto sa ich pacient nesmie dotýkať rukou, ale má si ich vysypať priamo do úst.42 Okrem toho sa podľa nich nemajú používať bežné zubné pasty, pretože mentol, ktorý obsahujú, môže údajne zrušiť liečivý účinok. Namiesto nich odporúčajú vlastné zubné pasty, napr. firma Boiron pastu Homeodent. Komerčný ťah ako predať drahý výrobok je tu zrejmý.
Napriek princípu „nekonečného riedenia“ existujú firmy, ktoré toto pravidlo nedodržiavajú a vyrábajú lieky, ktoré majú také nízke riedenia, že ich už takmer ani nemožno považovať za homeopatiká. V takom prípade sa dá od nich očakávať aj skutočný účinok, napr. pri riedení D1 alebo D2. No čo je na tom však skutočne nebezpečné, je fakt, že aj v takýchto prípadoch sa používajú ako liečivé látky ťažké kovy, napr. arzén, olovo, ortuť, ktorých hodnoty presahujú dnešné toxikologické normy. Preto napríklad v Nemecku Spolkový úrad pre zdravotníctvo nariadil, že ťažké kovy môžu byť v homeopatických liekoch iba pri riedeniach vyšších ako D6.43
Ako námietku k tomuto princípu možno ešte vzniesť, že aj samotné rozpúšťadlá, ktoré sa pri homeopatii používajú (voda, alkohol sacharóza a laktóza), už obsahujú malé množstvá rôznych prímesí a nečistôt, podobne aj vo vzduchu sú rozptýlené tie najrozmanitejšie látky v rôznych koncentráciách. Nevedno z akých dôvodov zástancovia homeopatie túto skutočnosť úplne ignorujú a nerátajú so žiadnym vplyvom uvedených látok na účinky homeopatík. Pritom patria medzi ne aj také, ktorým homeopatia vo všeobecnosti pripisuje veľmi silný účinok. Ak by sme mali brať vážne pravidlá homeopatie, výsledný produkt by mal byť pestrou zmesou informácií s nepredvídateľnými a rôznorodými účinkami.44

Liečenie je individuálne, pokiaľ možno jediným základným liekom

Cieľom homeopatickej diagnostiky a liečby je stanoviť pre každého pacienta tzv. konštitučný liek, ktorý by vystihoval jeho osobnosť ako celok a bol liekom na všetky jeho choroby. Každému konštitučnému typu sa priraďuje istý okruh chorôb, ktoré sú pre neho typické. Konštitučný typ a liek, ktorý je pre neho najvhodnejší, majú spoločné meno. Základných typov je dvanásť, podobne ako pri astrologických znameniach zvieratníka. Okrem nich existuje ešte niekoľko stoviek ďalších, ktoré sa hodnotia podľa telesných, psychických a osobnostných príznakov.
Ako príklad uvediem konštitučný typ Sulfur, ktorého údajne charakterizujú tieto črty:
Je plný energie a zvedavosti, sebavedomia, rýchlo rozmýšľa. Väčšinou ide o extrovertov so sklonom upriamenia na seba a nevšímať si svoje okolie. Pôsobí dojmom neupravenosti a zanedbania na vzhľad aj v správaní, neznáša kúpanie sa, umývanie a upratovanie. Rád sa opiera, namiesto toho, aby stál rovno. Má rád sladkosti, korenisté jedlá a väčší smäd ako je to bežné. Zvyčajne nepociťuje zimu a vystrkuje nohy spod periny. Má strach z výšok. Najhorším obdobím dňa je preňho doobeda okolo 11. hodiny, keď sa znižuje jeho energia. Býva alergický na mlieko a máva problémy kožného charakteru, ako napr. ekzémy a iné alergie.45
Keď sa takýmto typológiám bližšie pozrieme, zistíme že sú veľmi podobné astrologickým typológiám a že združujú rysy, ktoré navzájom medzi sebou nijako nesúvisia a ani nezodpovedajú žiadnemu vedeckému triedeniu podľa objektívne zistených kritérií.46 Zo skúsenosti skôr vieme, že existujú štyri základné typy pováh, s ktorými pracuje najmä psychológia a to je sangvinik, cholerik, melancholik a flegmatik. Ich charakteristiky sú dobre podložené pozorovaním a výskumom.
Čo je však skutočným problémom konštitučnej liečby je predpoklad, že aj pri závažných ochoreniach má rozhodujúci vplyv vrodený konštitučný typ. A to v skutočnosti platí iba pri niektorých ochoreniach, ale ani tam neplatí súvis medzi chorobou a príznakmi, aké uvádzajú homeopati. Skôr ide o dedičné predpoklady, ale to, či sa aj skutočne rozvinú závisí od mnohých ďalších, často aj vonkajších príčin: napr. od výživy, fajčenia, drog, stresu a pod. Pri úrazoch, otravách a množstve infekcií samozrejme konštitučný typ nemá žiaden podiel na ich vzniku. Z týchto dôvodov sa v dnešnej homeopatii nepoužívajú vždy konštitučné a jednozložkové lieky ale skôr lieky podľa vonkajších príznakov choroby, pričom často ide o kombinované liečivá. Oficiálna medicína naopak od kombinovaných preparátov upúšťa, aby sa predišlo vzájomnému rušeniu alebo zvýšeniu ich účinkov. 47

Liečenie podľa príznakov, nie podľa diagnózy

Homeopatia delí symptómy do niekoľkých skupín:
Generálie – všeobecné symptómy, mentálne symptómy, napr. reakcia na meteorologické podmienky, čas, telesné funkcie, potravu.
Partikulárie – zvláštne symptómy ktoré sa prejavujú na rôznych častiach tela pacienta
Modality– to, čo pôsobí zhoršenie alebo zlepšenie, najmä tie, ktoré sú divné, zvláštne, neobvyklé
Kauzálne faktory – napr. bolesť zo zármutku, pôsobenie vlhka, jazda v studenom vetre, potlačenie menštruácie
Patologické symptómy – naznačujú tendenciu kombinácie lieku s určitými tkanivami a orgánmi48

Pre klasického homeopata je skutočná príčina choroby a odborná diagnóza bezpredmetnou. To odporuje zisteniam medicíny, podľa ktorých existuje viacero chorôb, ktoré majú zhodné príznaky a ich ktoré sa dajú rozlíšiť až zložitými klinickými a laboratórnymi vyšetreniami. Tak napríklad ťažké dýchanie môže byť vyvolané chudokrvnosťou, astmou, rakovinou pľúc rovnako ako aj srdcovou chronickou nedostatočnosťou alebo akútnym infarktom. Je jasné, že každá z týchto chorôb vyžaduje osobitný spôsob liečenia, v opačnom prípade by mohol byť ohrozený sám život.49
O iných chorobách zasa platí, že sa ich príznaky počas dňa i počas liečby veľmi menia. Ak by sme brali do úvahy homeopatický princíp, museli by sa lieky každú chvíľu meniť. No homeopatom to akosi nevadí a dodnes sa riadia určovaním liekov podľa symptómov, k čomu im slúži kniha pod názvom Repertorium, v ktorej je zoznam všemožných príznakov a im zodpovedajúcich typov a teda aj liekov. Samozrejme sú aj takí, ktorí si uvedomujú túto slabinu a požadujú najprv riadne vyšetrenie a stanovenie diagnózy, čo sa však vymyká pôvodému princípu homeopatie.50
Vo vedeckej medicíne sa pozornosť zameriava na skutočnú príčinu ochorenia. Keď vezmeme klasický príklad Hahnemanna s liečením malárie pomocou chinínu, tak v súčasnosti sa pri liečení malárie nelieči iba horúčka, ktorá ju sprevádza, ale ničia sa samotní pôvodcovia choroby – zárodky malárie. Podobne pri angíne sa medicína nesnaží potlačiť iba príznaky, ale zlikvidovať streptokokové bacily, ktoré za tým všetkým stoja.51
„Z toho je zrejmé, že homeopatická liečba (podobného podobným) je v príkrom rozpore s tým, k čomu sa dopracovala po mnohých rokoch bádania oficiálna lekárska veda – teda k odhaleniu skutočnej príčiny niektorých ochorení a k ich liečeniu podľa zásady voľby lieku proti chorobe.“52
Napokon pri homeopatických pokusoch sa vyskytujú určité nezrovnalosti. „Keď homeopati skúšajú homeopatiká na dobrovoľníkoch, často opisujú celkom iné symptómy, než sú zaznamenané v homeopatickej literatúre a, naopak, i dôležité symptómy, z homeopatickej literatúry často celkom chýbajú.“53
Niektoré látky, ktoré sa v homeopatii používajú, pri pokusoch nespôsobujú žiadne príznaky, napríklad oxid kremičitý vo forme prípravku Silicea. Napriek tomu sa mu „v hahnemanskom experimente“ pripisujú príznaky, ktoré v skutočnosti nikdy nemohol spôsobiť.54

Homeopatia zdôrazňuje celostný pohľad a zvláštny vzťah medzi pacientom, lekárom a chorobou

Homeopati tvrdia, že nemožno brať chorobu oddelenú od jeho celkového života a okolia, a že treba brať človek ako systém, v ktorom všetko so všetkým vzájomne súvisí. Tým sa údajne odlišujú od vedeckej medicíny, ktorá sa zameriava iba na samotnú chorobu a jej priebeh. V skutočnosti je to demagógia, pretože túto zásadu sa snaží vedecká medicína brať do úvahy už prinajmenšom jedno storočie. Inou otázkou je, ako sa to uskutočňuje v praxi a do akej miery to je reálne pri preplnených čakárňach nervóznych pacientov. Keď to však porovnáme s predajom homeopatických liekov v lekárni bez vyšetrenia, tak potom je chválenie sa celostným prístupom k pacientovi zo strany homeopatie skutočným klamstvom.55
Čo sa týka osobitného prístupu k pacientovi, aspoň v klasickej homeopatii, je to skutočný prínos, ale o jeho nezištnosti a úprimnosti možno neraz pochybovať. Dobre vieme, že vonkajšie vystupovanie lekára môže mať dôležitý vplyv na placebo efekt podávaného lieku. V homeopatickej literatúre sa dáva naň veľký dôraz.
Uvediem príklad z knihy Rýchly kurz homeopatie, v ktorej sa odporúča homeopatickým lekárom: „Pacient musí mať pocit, že sa mu poskytuje všemožná starostlivosť postavená na vedeckom základe a že mu lekár venuje všetko svoje úsilie. Potrebuje tiež niečo robiť – cíti potrebu aktívnej spolupráce zo svojej strany. A to najmä v prípadoch, keď je podanie lieku tak príjemné, jednoduché a úsporné, ako je to pri homeopatickom predpísaní.“56
Alebo: „Pri závere interwiew musí mať pacient pocit, že sa lekár o jeho prípad skutočne hlboko zaujíma, že venuje potrebné hodiny na preštudovanie (repertorizáciu) prípadu a že zvláštna homeopatická metóda mu môže priniesť nielen úľavu, ale aj zásadné zlepšenie celej jeho konštitúcie, ktoré zabráni ďalšiemu onemocneniu a posilní jeho celkové zdravie.“57
O tom, že tu ide o cielený vplyv na vyvolanie sugestívnych účinkov a umocnenie viery u pacienta, niet pochýb.

Cieľom liečby je podporovať životnú silu, ktorá je schopná povzbudiť obranu organizmu voči chorobám

V skutočnosti homeopatické prípravky, okrem vyvolania placebo efektu, najmä pri psychosomatických ochoreniach, nijako nepodporujú obranyschopnosť organizmu a nezasahujú voči príčinám chorôb. Autori publikácie Alternativní medicina - možnosti a rizika túto skutočnosť potvrdzujú: „Skutočný efekt homeopatickej liečby – avšak nie samotného lieku – možno očakávať pri chorobách tzv. funkčných, psychosomatických a pri tých chronických chorobách, v ktorých prostredníctvom psychiky môže homeopat ovplyvniť subjektívne pocity pacienta, dobrou radou zmeniť jeho životný štýl a tým aj objektívne ovplyvniť priebeh týchto chorôb. Ale ani pri týchto chorobách nereagujú na homeopatickú liečbu všetci pacienti, lae iba tí, ktorí tejto liečbe veria.“58

Dôsledky používania homeopatie

  1. Zmeny zdravotného stavuzlepšenie alebo zhoršenie. Niekedy riziko trvalého poškodenia či dokonca smrti.
  2. Zmeny psychiky – uvoľnenie potlačovaných emócií, časté sú nárasty agresie, nepokoja, konfliktnosti...
  3. Sny - alchymistické a psychoanalytické symboly ako tri bohyne, Eroboros – had požierajúci svoj chvost, trojhlavý had, draky... Ale tiež poruchy spánku.
  4. Suicidálne sklony
  5. Pseudomystické zážitky – majú často mytologický charakter
  6. Zvýšenie citlivosti na geopatogénne zóny
  7. Závislosťhomeopatia sa stáva akoby drogou

V homeopatickej literatúre nachádzame, že niektoré homeopatiká dokážu vyvolať zážitky podobné „mystickým skúsenostiam“. Journal of Homeopathy takto popisuje účinky homeopatika Anacardium orientale: „Myslí si, že jeho myseľ je oddelená od tela. Má ilúziu rozdvojenia. (...) Najnázornejším symptómom je, že na jednej je diabol a na druhej strane anjel (...) myseľ a telo sa (pritom) javia oddelené. V tomto stave osoba nie je pri zmysloch, nie je „v tele“. (...) Je tu spojenie s ríšou smrti a ríšou duchov. (...) Má ilúziu, že vidí mŕtvych (...) počuje hlasy. (...) Predstavuje si, že vidí hrôzostrašných fantómov. Má ilúzie, že vidí démonov. Má ilúziu Krista pri návšteve cintorína.“59
„Väčšina homeopatickej literatúry hovorí o zmenách psychiky, ktoré sú často sprevádzané rôznymi mystickými zážitkami u homeopaticky liečených osôb. Veľmi často sa napríklad opisujú sny mytologického charakteru po podaní homeopatika, či napríklad zvýšená citlivosť k tzv. geopatogénnym zónam. (...) Podľa homeopatickej literatúry mytologické sny často sprevádzajú homeopatickú liečbu už od jej začiatku. (...) Obsahom sna bývajú alchymistické a psychoanalytické symboly ako: „kráľ, tri bohyne, Eroboros – had požierajúci vlastný chvost, trojhlavý had, draky...“60

Homeopatia z pohľadu vedy

Na začiatku si pozrime, ako sa díva na vzťah homeopatie a vedy jej zakladateľ Samuel Hahnemann. V diele Organon, ktoré aj súčasní homeopati stále považujú za „bibliu homeopatie“61, píše: „Existujú len dva hlavné spôsoby liečby – metóda homeopatická a metóda alopatická (heteropatická). Obe sú navzájom protikladné a iba človek, ktorý ich nepozná, môže podliehať bludu, že tieto de metódy sa môžu k sebe priblížiť, ba dokonca zlúčiť. Osoba, ktorá podľa ľubovôle pristupuje pri liečbe chorého raz homeopaticky, inokedy alopaticky, sa môže len dokonale zosmiešniť. Takéto miešanie dokonca možno označiť za zločineckú zradu božskej homeopatie.“62
Niektoré miesta v homeopatickej literatúre, hoci je tradične plná opovrhovania klasickou medicínou, sa zdajú byť trochu priaznivo naklonené k vedeckým metódam overovania účinnosti liekov. V knihe Rýchly kurz homeopatie sa dozvedáme, že „...homeopati potrebujú a využívajú vedecké štúdium, proces diagnózy a laboratórne skúšky.“ O pár riadkov ďalej, kde sa píše o princípe podobnosti, sa však uvedené tvrdenie úplne vyvracia: „Že tento princíp odpovedá skutočnému prírodnému zákonu, môže trvalé a osvetľujúce praktizovanie homeopatie dokázať. Musí byť tiež demonštrovateľný laboratórnymi technikami, ale systematická práca na tomto poli nebola doposiaľ vykonaná, hlavne z dôvodu, že homeopati sú väčšinou natoľko zaujatí praktickou aplikáciou tohto princípu, že nevenujú patričnú pozornosť jeho laboratórnemu overeniu.“63

Vyjadrenia českých odborníkov

Zdá sa, že situácia v ateistických Čechách je ohľadom homeopatie menej prajná ako na Slovensku. V roku 1996 bola Homeopatická spoločnosť vylúčená z Českej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyně.64 Prof. Jiří Heřt tento krok komentoval slovami: „Homeopatická spoločnosť bola samozrejme vylúčená preto, že princípy homeopatie neozodpovedajú stanovám a cieľom ČLS JEP, totiž liečiť podľa vedeckých poznatkov.“65
Spomínaný Prof. MUDr. Jiří Heřt je vedúcim autorského kolektívu, ktorí vydali skvelú publikáciu pod názvom Alternativní medicina - možnosti a rizika. Homeopatiu hodnotili výsostne z odborného a nenáboženského hľadiska. Záver svojho výskumu zhrnuli do vyjadrenia: „Homeopatiu samozrejme z hľadiska vedeckej medicíny jednoznačne odmietame ako systém založený na iracionálnych princípoch a používajúci lieky, ktorých účinnosť nebola dokázaná... Vzhľadom na riziká... je bezpodmienečne nutné, aby neboli homeopaticky liečení pacienti s vážnymi, infekčnými, chirurgickými alebo onkologického charakteru. Je takmer neuveriteľné, že túto zásadu nerešpektujú popri liečiteľoch - homeopatoch i niektoré firmy, špecializované na homeopatické liečivá. Vo svojich návodoch, určených pre lekára a liečiteľa, priamo odporúčajú postupy, ktoré by podľa nášho názoru mali viesť k trestnému stíhaniu. Napr. Firma Reckweg odporúča prakticky pri všetkých infekciách a zápaloch vrátane... zápalu mozgových blán, slepého čreva a reumatizmu, použiť homeopatické kvapky, a až po ich neúspechu, po 24 hodinách, sa majú nasadiť lieky „alopatické“. Pritom vieme, že niektoré zápaly prebiehajú mimoriadne rýchlo a že premeškanie niekoľkých hodín môže ohroziť život pacienta, napr. pri zápale slepého čreva. Podobne je to aj pri zápale mozgových blán alebo pri obyčajnej angíne, kde je suverénnym liekom antibiotikum penicilínovej rady a kde zanedbaná liečba môže viesť k trvalému poškodeniu srdca... Podľa nášho názoru je teda nutné radiť homeopatiu jednoznačne k alternatívnej medicíne, a to nielen pre odmietanie vedecky dokázaných princípov vo výskume i liečbe, ale aj pre nedokázaný účinok liekov, demagógiu, nesolídnu reklamu a ostatné vyššie uvedené dôvody. Homeopatia má okrem toho s ostatnými alternatívnymi metódami pevné historické a pretrvávajúce väzby... Taktiež, podľa našich informácií, nikde v zahraničí neprenikla homeopatia do skutočne vedeckých lekárskych spoločností. O homeopatii sa nezmieňuje súčasne uznávaná učebnica farmakológie... Pre vedeckú medicínu homeopatia neexistuje.“66
„Pri skúšaní klasických „alopatických“ liekov možno účinnosť hodnotiť v laboratórnom experimente, na izolovaných bunkách na tkanivovej kultúre alebo chemickými metódami a robia sa pokusy na zvieratách. Podľa... dokumentu európskych farmakologických spoločností, je však nemožné uskutočňovať akékoľvek farmakologické štúdie pri homeopatických liekoch, pretože látka s tak extenzívnym riedením, keď konečný produkt nemusí obsahovať ani jedinú molekulu pôvodnej substancie, nemôže byť schopná ovplyvňovať biologické štruktúry alebo fyzikálno-chemické parametre organizmu. Okrem toho pri homeopatických preparátoch nemožno demonštrovať vzťah medzi dávkou a odpoveďou, čo je jedným zo základných princípov farmakológie.“67
„Množstvo moderných prác v dvojitom slepom pokuse, na ktorých spolupracovali homeopati spolu so zástupcami „školskej medicíny“... nenašli rozdiel v pôsobení homeopatického lieku a placeba. Najpodrobnejší rozbor tejto problematiky podali v r. 1991 Kleijnen a spol (Brit. M.J., 302, 1991, str. 316-323), ktorí zhrnuli a prehodnotili viac ako 100 klinických štúdií rôznych autorov... Zatiaľ jednoznačne najkvalitnejšia francúzska štúdia z roku 1989, nazvaná GRECHO, na ktorej sa podieľali lekári homeopati aj zástupcovia vedeckej medicíny, dala negatívny výsledok. Nepotvrdila sa účinnosť homeopatického lieku, ktorý homeopati podávajú na obnovenie črevných pohybov po chirurgických operáciách. Ani experimentálne, ani klinické štúdie teda doposiaľ presvedčivo nedokázali účinnosť homeopatických, vysoko riedených látok.“68
„Vedecká medicína sa vyvíja neobyčajne rýchlo a poznatky sa kopia geometrickým radom. Dnešná medicína sa preto na nepoznanie odlišuje od medicíny predchádzajúcej generácie. Naproti tomu homeopatia zostáva nezmenená, používajú sa prakticky rovnaké lieky ako za čias Hahnemana a recepty z minulého storočia sa neustále opisujú. Aj keď v posledných rokoch došlo k určitým korekciám v snahe priblížiť sa vedeckej medicíne, základné princípy sa obhajujú stále. Klasickej medicíne sa podarilo odstrániť množstvo infekčných ochorení a s istotou liečiť desiatky ďalších chorôb. Naproti tomu neexistuje ani jedna presne definovaná choroba, ktorú dokázala odstrániť homeopatia.“69
„Podľa množstva prieskumov (viď Prokopovu monografiu) je kvalita homeopatických liekov aj napriek udávanej prísnosti pri ich výrobe, veľmi rôzna a lieky obsahujú prímesi, hlavne v prášku na prípravu globulí, ktorých obsah vysoko prevyšuje obsah udávanej liečivej látky. Ale aj vo vode používanej na riedenie sú normálne obsiahnuté rôzne najrôznejšie látky, napr. soli, železo, mangán, kremičitany atď. v riedeniach zhruba D3-D6, ktoré tak výrazne prevyšujú nad vysoko riedenou „účinnou“ substanciou. A ako je možné, že sa „dynamizuje“ iba tá jediná liečebná látka, zatiaľ čo ostatné zlúčeniny obsiahnuté v roztoku na trepanie nereagujú?“70
„Ako účinná substancia sa v niektorých liekoch popisujú látky, ktoré sú normálnou súčasťou v tele. Tak napr. kyselina mliečna, obsiahnutá ako liek v kvapkách proti rakovine R 17 firmy Reckeweg, je normálnym produktom látkovej výmeny v tkanivách. Je nepochopiteľné, prečo by mala pôsobiť liečivo. Pretrepávané molekuly sú predsa zhodné s molekulami tej istej látky v tele.“71
„Zatiaľ čo sa vedecká medicína usiluje používať čistené, presne definované chemické látky, nájdeme v receptoch homeopatov veľmi obskúrne prostriedky stredovekého charakteru: tak napr. v nemeckom predpise sa uvádzajú lieky zo... slimáka alebo jašteričky. Príprava tohto posledného lieku je popísaná takto: po predchádzajúcom umŕtvení sa rozpučené zviera upraví s 90% liehom na tinktúru.“72

Za týmito tvrdeniami stojí autorský kolektív knihy, o ktorého renomovanosti nemôžeme mať pochýb:
Prof. MUDr. Jiří Heřt, DrSc., Anatomický ústav Lekárskej fakulty UK v Plzni.
Doc. MUDr. Anna Aujezdská, CSc., prednosta Hygienického ústavu Lekárskej fakulty UK v Plzni.
MUDr. Ivan David, CSc., Psychiatrické centrum Praha.
Prof. MUDr. Vladislav Eybl, DrSc., prednosta Farmakologického ústavu Lekárskej fakulty UK v Plzni.
MUDr. Růžena Gőtzová, Klinika kožných chorôb Lekárskej fakulty UK v Plzni.
Doc. MUDr. Milan Hadravský, CSc., Biofyzikálny ústav Lekárskej fakulty v Plzni.
MUDr. Jan Hnízdil, prim., Rehabilitačné oddelenie Všeobecnej fakultnej nemocnice Praha 2.
Doc. RNDr. Luděk Jahodář, CSc., vedúci Katedry farmaceutickej botaniky a ekológie Farmaceutickej fakulty UK v Hradci Králové.
Prof. MUDr. Pavel Kelner, DrSc., prednosta 1. internej kliniky 1. lekárskej fakulty UK v Prahe.
Prof. MUDr. Josef  Koutecký, DrSc., prednosta Kliniky detskej onkológie Fakultnej nemocnice v Motole, Praha.
MUDr. Vladimír Křížek, DrSc., prim. býv. Výskumného balneologického ústavu v Mariánskych Lázňach.
Doc. RNDr. Luděk Pekárek, DrSc., Fyzikálny ústav AV ČR, Praha.
Doc. MUDr. Vladimír Resl, prednosta Kliniky kožných chorôb Lekárskej fakulty UK v Plzni.
Ing. Jiří Šafanda, CSc., Ústav patologickej fyziológie Lekárskej fakulty UK v Plzni.
Doc. Ing. Zdeněk Zloch, CSc., Hygienický ústav Lekárskej fakulty UK v Plzni.73
Kam teda homeopatia patrí, ak nie do medicíny? Hore uvedení českí autori na túto otázku odpovedajú takto: „Väčšina zahraničných homeopatov považuje svoju disciplínu za integrálnu súčasť alternatívnej sféry. Taktiež naše časopisy Regena alebo Regenerace, venované alternatívnym metódam, priraďujú homeopatiu k akupunktúre, psychotronike, makrobiotike, magnetoterapii, charizmatickej terapii a pod... A vo všetkých zahraničných spoločnostiach alternatívnej medicíny a na ich kongresoch, napr. tiež na 2. svetovom kongrese AM (Alternatívnej medicíny – pozn. autora) v Karlových Varoch v októbri? (listopade) 1991, sú homeopati vždy snáď najviac zastúpení.“74


31 Prov. HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 56.

32 RUCKI Š., Alternativní medicína, Návrat domů, Praha 2000, s. 46.

33 Porov. HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 57.

34 MARKMANN O., cit. v RUCKI Š., Alternativní medicína, Návrat domů, Praha 2000, s. 50.

35 Pozri: HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 9.

36 VON BAYER, cit. v HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 56.

37 Pozri: HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 9.

38 Porov. HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 57.

39 HAHNEMANN S., Organon der heilkunde, cit. v RUCKI Š., Alternativní medicína, Návrat domů, Praha 2000, s. 48.

40 Porov. HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 57.

41 HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 61.

42 Pozri napr.: MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 19.

43 Porov. HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 58.

44 Porov. FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 1, www.sekty.sk.

45 Porov. HAYFIELD R., Homeopatia, praktické použitie v rodine, Ikar, Bratislava 1995, s. 46.

46 Porov. HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 59.

47 Porov. HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 59.

48 Porov. HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 18.

49 Porov. HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 59.

50 Porov. HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 59.

51 Porov. RUCKI Š., Alternativní medicína, Návrat domů, Praha 2000, s. 44.

52 RUCKI Š., Alternativní medicína, Návrat domů, Praha 2000, s. 44.

53 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 1, www.sekty.sk.

54 Porov. FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 1, www.sekty.sk.

55 Porov. HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 60.

56 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 105.

57 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 29.

58 HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 67.

59 WILLIAMS J., Heaven and Hell, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

60 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.

61 Pozri: HAYFIELD R., Homeopatia, praktické použitie v rodine, Ikar, Bratislava 1995, s. 11. Autor okrem iného píše: „Filozofia a praktické použitie modernej homeopatie vychádzajú z jeho geniálnych myšlienok a experimentov. Tamže.

62 HAHNEMANN S., Organon racionální léčby, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 1, www.sekty.sk.

63 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 14.

64 Pozri: HEŘT J., Sisyfos 4/2002, s. 1.

65 HEŘT J., Sisyfos 4/2002, s. 1.

66 HEŘT J., ŠAFANDA J., v Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 68-69.

67 HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 61.

68 HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 62.

69 HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 66.

70 HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 66.

71 HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 66.

72 HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 66.

73 Pozri vnútro obálky knihy: HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995.

74 HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 53.